feb
Drahuš Balocký
O autorovi:
Mgr. art Drahuš Balocký (8.4.1975 - 27.3.2010)
narodený v Prešove. V detstve navštevoval ĽŠU v Prešove."V detstve ma veľmi inšpirovali kreslené obrázky, ktoré boli pri žuvačkách, dostať ich bolo len v tuzexe."
Stredoškolské odborné vzdelanie získal v štúdijnom odbore propagačné výstavníctvo na SUPŠ Košice (1993).
"Rodičia ma v kreslení podporovali. Na strednej škole ma fascinovala kresba. Keď som videl, že viem nakresliť to, čo vidím, vedel som, že mám na to. Kresba je totiž v umení základom. Nová generácia výtvarníkov dnes nevie kresliť, poradí si len s počítačom. Nič kreatívne nevie vytvoriť. Chýba im kontakt so životom a s prírodou. Či už chceme alebo nie, je tu cítiť vplyv Američanov či Japoncov. Človek je však skutočný..."
Vo výtvarnom vzdelaní pokračoval na VŠVU v Bratislave, kde promoval v odbore grafický dizajn u akad. mal. S. Stankóciho (2000). Štúdium mu umožnilo spájať štylizovanú kresbu s farbou a propagačným obsahom. Ako profesionálny výtvarník sa realizoval najmä prostredníctvom maľby. Pre jeho maľby je typické výrazné farebné prevedenie, čo najjednoduchšia forma a humorný obsah.
"Keď maľujem, ani nevnímam okolie. Štetec či ceruza akoby išli samé. Je to pre mňa veľké dobrodružstvo, keď vidím ako cez umenie rastiem, kým v skutočnosti som."
"Každý text je štvorcový či obdĺžikový uzavretý celok a vychutnávame si ho. Tak to je aj s mojimi obrazmi."
Autori o autorovi:
"Najkrajšie na Drahuškovi bolo, že sa vedel tak nahlas nadchnúť pre všedné veci, obdivoval prirodzenú krásu, vône kvetov, spev vtákov a vychutnával si obyčajné chute. Vidieť dnes nadšeného človeka je vzácne." Eva Tkáčiková"Až keď tu niekto doležitý nie je, ťažko nesieme jeho strašnú dôležitosť pre nás, taká čistá duša až to bolí, veľmi bolí, a chýba, naučil ma niečo, čo potrebujem najviac." Peter Kocák
“Veľmi sa mi páči Drahušov farebný svet.” Marek Lukáč
“Z obrazov Drahuša Balockého dýcha čistota duše a Don Kichotovska uprimnosť.” Karol Gregor
“Neuveriteľne pestrý balík foriem, farieb a tém, ktorý nenechá človeka chladným.” Marek Tkáčik
